Mick Schumacher: Povolanie syn alebo budúci šampión?

4 Štítky: Michael Schumacher Mick Schumacher Zveřejněno 14. 04 2016 — GPF1.cz

Má sedemnásť rokov a jeho gény ho prezrádzajú na prvý pohľad. A nielen to. Hneď ako sme prišli na okruh v talianskom Misane, som ho zameral z pomerne veľkej diaľky. Navyše od chrbta. Tá chôdza, úplne typická, neprehliadnuteľná. Drgám kameramana a hovorím mu, že to je určite on. O chvíľu neskôr zbadáme skupinu približne dvoch desiatok rôznych novinárov, kameramanov a fotografov. Na štartovom rošte talianskej juniorskej série F4 stojí tridsať monopostov, ale všetka pozornosť je orientovaná len na jeden jediný. A vtedy som sa dopustil myšlienky: môže to tento chlapec dokázať? S tým obrovským batohom, ktorý si na chrbte nesie? So všetkými predsudkami, ktorými je nespravodlivo konfrontovaný? S pocitom, že všetci to úplne prirodzene čakajú a on si to proste uvedomuje?!

Písal sa 29. december 2013 a vo francúzskom lyžiarskom stredisku Méribel sa stala na prvý pohľad banálna nehoda. Otec so synom si išli zalyžovať a v jednom okamihu sa celý život zmenil. Priamo pred očami štrnásťročného chlapca.

Michael vždy rodinu nadovšetko chránil. Ako v biografií „Michael Schumacher: Cesta na vrchol“ skonštatoval známy britský komentátor a novinár James Allen, citujúc mnohé osobnosti z padoku: o jeho počínaní na trati si môžete myslieť všeličo, ale v súkromí to bol jeden z najpríjemnejších ľudí v celom kolotoči F1. Neplnil stránky bulváru, nepútal na seba umelú pozornosť, novinárov nikdy nepustil do svojho súkromia, prípadne domova. Po celý čas držal nad manželkou Corinnou, dcérou Ginou-Mariou a synom Mickom ochrannú ruku. Po dve a pol dekády oddanosti motoršportu sa snažil byť vzornou hlavou rodiny a práve v čase, keď si mohol a mal užívať zaslúžený pretekársky dôchodok, prišla nešťastná nehoda, vážne poškodenie mozgu s minimálnymi šancami na plnohodnotný návrat do bežného života.

Aj bez tejto hroznej udalosti by to mali súťažné ambície syna sedemnásobného šampióna nesmierne ťažké. Stačí spomenúť len pár známych mien, ktoré jednoducho pohoreli – Mathias Lauda a Freddie Hunt. Mickova kariéra sa rozbiehala pozvoľne, bez zbytočnej publicity. V motokárových začiatkoch jazdil oficiálne pod dievčenským priezviskom matky – Mick Betsch, neskôr ako Mick junior. Na titul síce nedosiahol, ale druhé miesto v nemeckom šampionáte je určite skvelou vizitkou. Minulý rok presedlal do klasických jednosedadlových monopostov a ako mladé ucho dokázal hneď počas prvého súťažného víkendu ADAC Formula 4 preteky aj vyhrať. Lenže potom sa mu už veľmi nedarilo, navyše na Red Bull Ringu utrpel pri nehode zlomeninu ruky.

V tejto sezóne sa očakával jeho postup do vyšších sfér – F3 alebo GP3. Jeho manažment na čele s hovorkyňou Sabine Kehmovou ale potvrdil, že sa nikam neponáhľajú, netlačia na pílu a hlavne si nedávajú zbytočne veľké ciele. A tak sa upísali talentami nabitej talianskej série F4. Zvlášť v Taliansku sa stal Michael Schumacher neohrozenou modlou, čo sa prejavilo hneď na druhý deň po pretekoch, keď všetky periodiká venovali Mickovmu triumfu celostranové články. Od novinárov je však Mick uchránený, dokonca som si príjemne prekvapený všimol istý profesionálny rešpekt, keďže žiadny reportér sa nepokúšal strkať mikrofón rovno do úst. Manažment celkom logicky odmieta všetky žiadosti o rozhovory, Mickove názory prináša iba oficiálna tímová stránka alebo flash-interview hneď po pódiovej ceremónii.

Apropo pódium. Sledovať Micka je ako vrátiť sa v čase! Rovnaké víťazné gestá ľavou rukou, o úsmeve nehovoriac. Napriek tomu som bol svedkom toho, ako v Misane uviedol svojich parťákov na bedni do rozpakov. Po triumfe v prvých pretekoch (po štarte z druhého miesta) totiž vydal hlásateľ známy pokyn na striekanie šampanským, ale Mick okamžite s fľašou v ruke zdupkal z pódia. Prekvapenie aj pre ostatných prítomných, aj keď sa zvykne hovoriť, že piloti nechcú, aby im pred poobedňajšími druhými pretekmi nepríjemne smrdela kombinéza. Lenže rovnaký scenár sa zopakoval aj po druhých pretekoch. Mali ste opäť vidieť zmätených chalanov na druhom a treťom mieste. Môžeme sa len domnievať, prečo to robí, ale ako prvá sa samozrejme natíska otázka ohľadom úcty a rešpektu. Určite nielen mne pri tónoch nemeckej hymny prebehla hlavou myšlienka: bodaj by tu teraz s tebou bol otec!

Mimochodom spomínané druhé preteky prebehli po silnej búrke v mokrých podmienkach, ale Mick dominoval spôsobom štart cieľ bez jediného zaváhania a s päť sekundovým náskokom v cieli. A tu sa dostávame k tomu podstatnému: disponuje Mick takým nesporným talentom vďaka ktorému môže úspešne nadviazať na otcove úspechy v nekompromisnom svete F1? Zjednodušená odpoveď znie: je to ešte predčasné, ale šancu určite má. Rozprával som sa s viacerými kompetentnými priamo v padoku a pomerne zhodne tvrdia: Mick je rýchly, talentovaný, pracovitý a dôsledný. Opäť jasné paralely s otcom. Na druhej strane ale netreba zabúdať, že v samotnej sérii F4 patrí už teraz k najskúsenejším pilotom a navyše pôsobí v jednom z najkvalitnejších tímov Prema Racing.

Samozrejme, že môžeme spomenúť Maxa Verstappena, ktorý už v sedemnástich očaril F1, ale ten je ozaj výnimočným zjavom. Lenže Mickov manažment deklaruje absolútnu trpezlivosť a za to si zaslúži obrovskú pochvalu. Najhoršie čo by sa mohlo stať by bol predčasný posun do sfér, do ktorých ešte nedorástol. A opäť pripomínam ten šialený tlak a očakávania, ktoré ležia na jeho pleciach. V porovnateľnej situácii bol snáď len Bruno Senna, aj keď v jeho prospech hral dlhší časový odstup od strýkovej smrti. Nad Mickom sa naopak neustále vznáša aura nádejí a zvedavosti ohľadom zdravotného stavu jeho otca. Sympatie a zároveň istá forma prirodzenej ľútosti sú tým pádom na jeho strane. Osobne na mňa počas tých krátkych momentov pôsobil veľmi plachým, ale zato milým dojmom. Hneď po vystúpení z monopostu si to rýchlym krokom na štýl Kimiho Räikkönena („leave me alone“) zamieril do tímovej skrýše, ale popritom neodmietal fotenie s fanúšikmi. Lenže na trati už na neho ohľad nikto brať nebude. Pripravený musí byť zvlášť na verbálne podpásovky.

V 66-ročnej histórii F1 evidujeme trinástich synov bývalých pretekárov. Do kategórie úspešných nástupcov môžeme s čistým svedomím zaradiť Jacquesa Villeneuvea i Damona Hilla. Okrem zisku titulu už svojho otca určite štatisticky predčil aj Nico Rosberg (na víťazstva prehráva Keke 5:16) a takisto spomínaný Max Verstappen. Lenže zvyšok zoznamu tvoria sklamania a neúspešné pokračovania rodinnej ságy. Mená, ktoré zapadli prachom (pod)priemernosti – David Brabham, Christian Fittipaldi či Michael Andretti. Najväčšiu hanbu svojmu klanu bezpochyby spôsobil Nelsinho Piquet so známou singapurskou aférou crashgate. Ani ďalší ako Nicolas Prost, Tomas Scheckter, Christian Jones alebo Greg a Leo Mansellovci nedokázali vystúpiť zo slávneho tieňa svojich otcov a potulovali sa len v nižších sériách.

Nástupca Bernieho Ecclestonea, ale aj sponzori, promotéri a médiá budú mať obrovský záujem na tom, aby sa potomok legendy kráľovnej motoršportu objavil na jej štarte. Priezvisko Schumacher je proste magnetom! Zabúdať nemôžeme ani na Davida, o tri roky mladšieho syna Ralfa, ktorý sa však po sľubných motokárových začiatkoch a následnom rozvode rodičov z motoristického kolotoča nenápadne vytratil.

A ktovie čo víri hlavou stále iba sedemnásťročného pubertiaka, ktorý musel nútene predčasne dospieť. Ten (podvedomý) tlak si nikto z nás nedokáže predstaviť. Môže sa však napriek tomu stať Mick budúcim šampiónom? Podľa mňa by to bol veľký zázrak, ale svet miluje happyendy, tak sa nechajme prekvapiť, hoci aj sám Mick by si určite viac ako kariérny úspech želal zdravie pre svojho otca.

Števo Eisele (@StevoEisele)
komentátor Sport 2 HD

#KeepFightingMichael